Ako ožíva história

Knižku vydanú pri príležitosti 700. výročia založenia Kluknavy som dostala od starostu pána Majerníka hneď pri svojej prvej návšteve obce. Samozrejme som si ju prečítala a najviac pozornosti som venovala histórii obce a najviac kaštieľu, ktorý sa naša spoločnosť chystala obnoviť. Ale tá časť knižky sa mi zdala stručná a nekonkrétna a neúplná

Po návšteve Csáky rodiny sa na múry kaštieľa dívam inými očami. Bol obyčajný štvrtok 14.augusta, zamračený deň a všade bolo mokro po daždi. Bola som v provizórnej kancelárii vo veži a chystala som sa otvoriť notebook a poslať správy od architekta archeológom a posunúť termín začiatku výskumu, keďže hydrogeológom sa pokazila vrtná súprava a nemohli prísť. Keď tu niekto chytil kľučku a išiel otvoriť dvere na veži. Otvorila som rýchlo ja a vonku stál sivovlasý pán, džentleman s paličkou v klobúku, ako zo starého obrazu, po chvíli sme našli spoločnú reč a moje prekvapenie nemalo konca. Vysoká štíhla pani Toska Smrečáni sa dožadovala vidieť vnútro veže a hlavne dlážku, s váhaním som súhlasila lebo provizórna miestnosť nebola miesto vhodné pre návštevu. Radšej som všetkých pozvala na nádvorie kaštieľa. A tam pani Toska opäť pozerala veže a dlážky v nich. Potom začala rozprávať príbeh, ktorý počula ako dieťa. V tej veži boli za nebepečných a zlých okolností zavraždení traja ľudia. A drevená dlážka sa od krvi nedala očistiť, darmo ju umývali znova a znova, tmavý fľak zostával na dreve stále viditeľný..

V knižke o obci ma pani Cenká z miestneho úradu upozornila na článok o cholere a sedliackom povstaní, obidve sme si ho znova prečítali a zrazu mám celkom iný obraz o kaštieli a obci Kluknava. Teraz idem poslať článok pani Toske a teším sa na odozvu a možno ďalšie spomienky na udalosti a postavy z histórie kaštieľa. A tak píšem a pozerám na hnedý fľak na dlážke, doteraz som bola presvedčená, že je od farby... Ale radšej budem pátrať, v ktorej veži bola kaplnka.