História kaštieľa

Obec, v ktorej sa kaštieľ nachádza bola súčaťou panstva Richnavského hradu, ktorého stavba sa datuje niekedy koncm 13. storočia najprv za Comesa Eugena, syna Jána de Rychnou, ktorý zomrel v roku 1304 bez mužského potomka. Majetok tak prešiel príbuzenstvu zo Žehry pod Spišským hradom.

Od roku 1336 do polovice 15 storočia patrili obce Perényiovcom, v rokoch 1442 až 1460 bratríkom pod správou Jána Talafúsa. Po uzavretí mieru medzi Jiskom a kráľom Matejom prešiel hrad a panstvo do vlastníctva koruny, kým ho za 12 000 zlatých nepredal Štefanovi Zápoľskému a Štefanovi Rozgonyiovi. Načas sa usadil na Richnavskompanstve Thurzov zať Andrej Báthory a získal ho aj gróf Ján Rottal, cisárom poverený sudca Vesselényiho prívržencov v Levoči a Prešove.
Ale v roku 1527 Richnavský hrad zbúrali.

Kamene z hradu použili na stavbu kaštieľa Kluknave údajne za Thurzovcov, ktorý panstvo vlastnili až do roku 1543. Thurzovci vlastnili rozsiahle majetky na Spiši v rokoch 1531 – 1636 a dôležité zdroje majetku boli sústredené na obchod s meďou a tu je prepojenie Kluknavy na blízku Štefánsku hutu.

Po smrti spišského župana Adama Thurzu 1635, zomrel v roku 1636 aj posledný mužský potomok rodu oravský župan Michal Thurzo, syn Stanislava III.Thurzu.

O thurzovké majetky sa uchádzalo okolo 50 dedičiek z tohoto mocného rodu. Podľa vtedajších zákonov mali dedičské práva iba mužský potomkovia a tak majetok prepadol korune.
Vroku 1638 však napokon Ferdinand III. za väčší finančný obnos prepustil thurzovské majetky viazané k Spišskému hradu Štefanovi VIII.Csákymu, ktorého prvou manželkou bola Eva Forgáčová - jedna zo ženskýh potomkov Alexia II. Thurzu.

V roku 1651 Štefan Csáky vymohol dedičské práva aj pre ženských potomkov csákyovského rodu.
Štefam VIII. Csáky sa tak stal zakladateľom spišskej vetvy svojho rodu. Z tohto titulu začal postupne opravovať nielen Spišský hrad, ale v druhej tretine 17. stororočia aj kaštieľ v Kluknave.
V tomto čase sa Kaštieľ v Kluknave stáva rodovým sídlom jednej vetvy Csákyovcov.
Podľa iných prameňov už v Kluknave dávnejšie existovalo zemepánske sídlo, mal v ňom rovnaký podiel Gábor Berthóty a vdova Juraja Berényiho Gabriela. A Csákyovci ho získali až v roku 1693.

Prvá písomná zmienka o kaštieli je z 28.decembra 1682 a je to opis majetkového podielu Gabriela Berthótyho a Juraja Beréniho30.januára 1683.
Garbriel Berthóty bo v roku 1680 podžupanom Spišskej župy.
Opis kaštieľa v tejto dobe zodpovedá rozsahu východného a južného krídla k tomu patriacich troch veží.

Tieto opisy svedčia o vlastníctve kašieľa rodom Csáky až od roku 1693, za Štefana X.Csákyho a jeho potomkov – generála Juraja III. , Jurajovho syna, gemerského župana Juraja IV. a jeho syna Emanuela Csákyho, ktorý bol v roku 1810 spišským županom. K jeho manželke sa viažu údaje v spisoch Spišskej župy, týkajúce sa Anny, rodenej Szirmayovej, grófky z Kluknavy.
Archívne pramene rodu Csáky sa zachovali až od roku 1740. Vlastníctvo majetkov v Kluknave je evidované v katastrálnom pláne a parcelnom protokole z roku 1868 na Antona Csákyho (GKA Bratislava, Sp87).

Pôvodného staviteľa, alebo stvaviteľov kaštieľa v Kluknave s určitosťou nepoznáme, ale dostavba do uzatvoreného 4-krídlového pôdorysu sa s určitosťou datuje do vlastníctva Csákyovcov v 17. storočí.